Kuracie mäso a vajíčka neboli vždy pre každého rovnako dostupné. Boli obdobia, kedy sa konzumovali iba výnimočne. Rovnako chov sliepok prešiel postupným vývojom. Od malých rodinných fariem až k veľkochovom. Menili sa aj životné podmienky sliepok, ktoré prispievali k ich lepšiemu životu a v konečnom dôsledku aj k lepšej produkcii.
Kuracie mäso a vajíčka boli luxusom (1900 – 1920)
Sliepky boli v tomto období chované iba v malých počtoch a na rodinných farmách. Štyristo kurčiat bolo už považovaných za veľké množstvo. Pre rodiny, ktoré mali podobné chovy, bol predaj vajec a hydinového mäsa hlavným zdrojom príjmu. Kuracie mäso bolo v tom čase pochúťkou a konzumovalo sa iba výnimočne na špeciálne príležitosti a sviatky.
Kurčatá boli zvyčajne kŕmené akýmikoľvek zvyškami z odpadu z varenia a príležitostne obilím. Sliepka určená „do hrnca“ bola vykrmovaná extra, a to zrnom a cmarom. Obydlie sliepok nebolo nijako účelovo postavené. Nejednalo sa o žiadne kurníky a haly, aké poznáme dnes. Vtáky žili poväčšine v stodole s inými zvieratami, prípadne v inej hospodárskej budove, čo viedlo k ich vysokej úmrtnosti, ktorá bola až okolo 40 %. Sliepka v tom čase znášala priemerne iba 80 – 150 vajec ročne.
Chovu sliepok sa nedarilo hlavne v zimných mesiacoch, príčinou čoho bol najmä nedostatok vitamínu D. V letných mesiacoch ho mali sliepky dostatok, a to vďaka slnečnému žiareniu. Vitamín D bol objavený až na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia a pre chovateľov hydiny znamenal malú revolúciu. Vďaka doplnku výživy vitamínu D dnes sliepky prežijú aj zimu a na jar liahnu zdravšie kuriatka.
Obdobie brojlerového priemyslu (1920 – 1930)
Wilmer Steele z Delaware v roku 1923 začala ako prvá s chovom kurčiat pre mäso, čím je považovaná za priekopníčku brojlerového priemyslu. Jej prvá farma mala približne päťsto kurčiat. Keďže sa jej darilo, tak si v roku 1926 zakúpila veľký priestor pre brojlery s kapacitou až neuveriteľných 10 000 vtákov. Práve vďaka Wilmer Steele začal chov sliepok v nových podmienkach.
Klietkové chovy sa postupne zavádzali v celej Amerike a zvyšku sveta. Chovy vylepšili produkciu vajíčok, ktorá stúpla na 250 kusov za rok a úmrtnosť klesla na 5%.
Chov kurčiat v období druhej svetovej vojny (1930 – 1950)
Po veľkej hospodárskej kríze sa poľnohospodárstvo pomaly začalo zviechavať. Následne v roku 1939 prišla druhá svetová vojna. To viedlo k zvýšeniu počtu chovaných kurčiat, ktoré mali nakŕmiť vojská. Všetci, ktorí mali pôdu vrátane menších domácností boli vyzvaní k chovu sliepok, pretože práve z nich sa dalo ľahko získať čerstvé mäso a vajíčka.
V roku 1946 sa začali predávať prvé krmivá. Obchod s krmivami Pilgrim’s Pride rozdával ľudom zadarmo kurčatá s vreckami krmiva. Ministerstvo pôdohospodárstva USA začalo v roku 1949 s klasifikáciou vajec. V povojnovom období následne došlo k obrovskej zmene v spôsobe výroby potravín. Kurčatá začali byť chované vo veľkom.
Kurčatá a vajcia už neboli luxusom (1950 – 1960)
Uvedené obdobie predstavuje v chove kurčiat najväčšie zmeny. Zlepšenie výrobných kapacít a nižšie požiadavky na pracovnú silu spôsobili prudký pokles cien vajec. Mnoho menších kuracích fariem skrachovalo, pretože vznikali väčšie priemyselné prevádzky. Kuracie mäso a vajíčka prestali byť luxusným jedlom a mohla si ich dovoliť takmer každá rodina. Brojlery boli hlavným zdrojom hydinového mäsa.
V roku 1950 bol vynájdený chladiaci systém, ktorý umožnil uchovávať produkty dlhšie čerstvé. Spoločnosti kupovali mlyny a liahne za účelom kontroly výroby a znižovania nákladov. Veľkosť chovaných kŕdľov sa výrazne zvyšovala, avšak so zväčšujúcou sa veľkosťou prichádzali aj problémy s kontrolou a prevenciou chorôb týchto vtákov.
Pokroky vo výžive a hromadnej produkcii (1970 – 1990)
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia nastal veľký pokrok vo výrobe kŕmnych zmesí, antibiotík a postupoch pri chove, spracovaní hydiny či produkcii vajec. Vznikli programy na prevenciu chorôb a ničenie choroboplodných organizmov hydiny.
V 80-tych rokoch došlo k nárastu činností aktivistov za lepšie životné podmienky a práva zvierat. V 90-tych rokoch vznikali aktivity smerom k návratu k prírode, organickému/bio mäsu a vajíčkam. V roku 1992 sa stalo kuracie mäso najpredávanejším, čím prekonalo predaj ako bravčového, tak aj hovädzieho mäsa.
Kurčatá dneška (od roku 2015)
V priereze histórie vidno koľko zmien ovplyvnilo to, ako bolo kurča vnímané a využívané. Chov sliepok pre produkciu mäsa a vajíčok sa stal postupom času ohľaduplnejší. Zjednodušili sa výrobné procesy pre ľahšie a rýchlejšie spracovanie vtákov za nižšie náklady, z čoho majú prospech predovšetkým spotrebitelia. Život samotného kurčaťa sa vo všeobecnosti zlepšil, a to najmä v podobe kvalitnejšieho krmiva, prístupu k nemu, obydlia, ako aj celkovej starostlivosti. Pochopenie etáp života kurčiat, dobrá hygiena a zdravotné kontroly umožňujú kurčatám žiť dlhšie a zdravšie. Úmrtnosť, ktorá bola na začiatku minulého storočia okolo 40 %, sa výrazne znížila.
V súčasnosti narastajú v Európe, ako aj na Slovenku tlaky na ešte viac humánnejší život sliepok. Obohatené klietkové chovy sú nahrádzané voliérovými. Ide o veľké haly so znáškovými hniezdami, napájacím a kŕmnym systémom bez dverí a s prístupom vtákov na podstielku. Sliepky sú pritom chované na niekoľkých úrovniach, akýchsi poschodiach, kde sa môžu voľne pohybovať.
Spotrebitelia by dnes radi kupovali kvalitu od humánnejšie chovaných sliepok a za rovnako nízku cenu. Prestavby hál u tých najväčších producentov sú však mimoriadne finančne náročné. Rovnako stúpajú ceny energií, čo bude pravdepodobne postupne viesť k nárastu cien ako vajíčok, tak aj kuracieho mäsa.
Čo je ale isté a potešujúce, že sliepky a ich kuracie mäso a vajíčka tu s nami budú ešte dlho. Tieto užitočné vtáky by v dohľadnej dobe určite nemali dopadnúť ako dinosaury a jaštery z obdobia praveku.
Zdroj: www.thehappychickencoop.com
