Takmer vo všetkých kresťanských krajinách sú vajíčka súčasťou veľkonočných tradícií. Okrem toho, že sa ich počas Veľkej noci skonzumuje a spotrebuje v pripravovaných jedlách veľké množstvo, vajíčka sa všade vo svete vo veľkom aj darujú a slúžia aj na rôznu zábavu.
Veľká noc a história vajec
V stredoveku bolo štyridsať dní pred Veľkou nocou, t. j. počas obdobia pôstu zakázané jesť vajíčka. Na Veľkonočnú nedeľu tak bola ich konzumácia skutočnou pochúťkou! Týkalo sa to hlavne tých chudobnejších, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť mäso a bielkoviny nahrádzali vajíčkami.
Vajíčka sa na Veľký piatok nosili aj do kostola ako obeta a dedinčania často počas obdobia Veľkej noci dávali vajíčka ako darčeky pánovi panstva. V kruhoch kráľovských rodín sa nimi obdarovávali členovia rodiny. Ako prvý s týmto nápadom prišiel v roku 1290 anglický kráľ Edward I., ktorý dal farbami a zlatom ozdobiť 450 vajíčok a tie následne porozdával najbližším.
S vajíčkami sa počas Veľkej noci v minulosti spájalo aj veľa povier. Vajíčka znesené na Veľký piatok sa vraj premenia na diamanty, ak sa uchovajú ďalších sto rokov alebo ak malo vajce dva žĺtky, tak to bolo pre jeho majiteľa znamením, že čoskoro zbohatne. Niektorí ľudia si tiež mysleli, že vajíčka uvarené na Veľký piatok a zjedené na Veľkonočnú nedeľu zlepšia plodnosť alebo zabránia náhlej smrti, a aj preto sa stalo zvykom, že ľudia si vajíčka pred konzumáciou nechali v kostole požehnať. Tento zvyk posväcovania vajíčok je zachovaný v niektorých krajinách dodnes.
Na Slovensku a v Česku
Obe krajiny silno nadväzujú na tradície z minulosti a v súvislosti s Veľkou nocou majú veľa spoločných zvykov. Aj tu vajíčka majú významné postavenie, a to aj vzhľadom na to, že vajce bolo spájané s príchodom jari ako symbolom znovuzrodenia, plodnosti a života.
Ako u nás, tak aj u našich českých susedov sa vajíčka zdobia a vznikajú z nich kraslice. Kraslice sa tradične vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec. Maľovanie, oblepovanie, oháčkovanie, zdobenie voskom, drôtikom a mnohé iné techniky poskytujú tvorcovi široký priestor na fantáziu.
Medzi významné zvyky patrí aj šibanie, oblievanie a obdarovanie vajíčkami. Skoro ráno na Veľkonočný pondelok chlapci navštevujú dievčatá, aby ich vyšibali korbáčmi a poliali studenou vodu, aby boli po celý rok zdravé a krásne. Ako odmenu dostávajú omaľované vajíčko, spomínaný symbol života a plodnosti.
Z vykoledovaných vajíčok uvarených natvrdo sa potom neskôr pripravuje vajíčková nátierka. Okrem toho sa vajíčka ponúkajú na veľkonočnom stole v rôznych iných podobách, napr. ako uvarené natvrdo alebo ako súčasť hrudky, plnky, šalátu a rôznych tradičných slovenských koláčov či zákuskov.
Zábava v Anglicku a Amerike
Aj v Anglicku je Veľká noc dôležitejším dátumom v kresťanskom kalendári. Tak ako si kresťania na celom svete pripomínajú Ježišovo ukrižovanie a na Veľkonočnú nedeľu oslavujú jeho vzkriesenie, podobne je to aj v tejto krajine.
Jednou z najväčších veľkonočných tradícií v Anglicku, rovnako ako aj v Amerike a Austrálii je hľadanie vajíčok. Vajíčka, väčšinou čokoládové, sa poschovávajú na rôzne miesta po dome a po záhrade. Deti sa snažia hneď po zobudení nájsť čo najviac vajíčok, aby si na nich mohli pochutiť.
Súčasťou veľkonočných osláv sú aj preteky v kotúľaní maľovaných natvrdo uvarených alebo aj čokoládových vajec z kopca. Deti kotúľajú odzdobené vajcia dolu kopcom a súťažia koho vajce sa odkotúľa najďalej bez rozbitia. Preteky sú symbolom odvalenia kameňa z Ježišovho hrobu.
Najznámejšie preteky v kotúľaní vajíčok sa v Anglicku konajú v Prestone v Lancashire a v Spojených štátoch amerických je to na trávniku Bieleho domu vo Washingtone DC. Aj v Írsku je populárne gúľanie vajíčok, kedy každý súťažiaci obdrží paličku alebo lyžičku a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúľať vajíčko k cieľovému bodu.
Silné tradície v Taliansku
Veľká noc je v Taliansku jedným z najdôležitejších sviatkov v roku a nazýva sa La Pasqua. Zatiaľ čo dni pred Veľkou nocou zahŕňajú slávnostné procesie a omše, La Pasqua je radostná oslava s rituálmi a tradíciami.
V sobotu o polnoci zvony ohlasujú vzkriesenie a nedeľa je najvýznamnejším dňom, kedy sa končí pôst. Obyčajným jedlom, ktoré sa podáva na Veľkú noc ako predjedlo je fellata di pasqua – saláma a varené vajcia. Symbolicky vajcia predstavujú znovuzrodenie a saláma šťastie farmárov, ktorí čakali na slávnosti, aby mohli dať salámu na stôl. Najdôležitejším jedlom je pečené jahniatko, ktoré symbolizuje obetovanie Ježiša na kríži. Podávajú sa aj špeciálne talianske koláče na sladko či slano a rozdávajú sa maľované a čokoládové vajíčka. Vajíčko predstavuje symbol života, plodnosti, príchodu jari a prebúdzania sa prírody.
Na Veľkonočný pondelok nazývaný v Taliansku La Pasquetta sa konajú zábavy, bezplatné koncerty či rôzne hry, ktorých súčasťou sú vajíčka.
Nemecko a kytice s vajíčkami
Veľkonočnú kyticu nájdete začiatkom jari takmer v každej nemeckej domácnosti. Zvyčajne sa skladá z konárov s kvetmi alebo s pukmi vložených do vázy s vodou. K najobľúbenejším patria podobne ako u nás bahniatka a zlatý dážď. Zvyčajne sa konáre odrežú na Zelený štvrtok a vo vázach sú až do Veľkonočnej nedele. Konáre sú ozdobené vyfúknutými ozdobenými vajíčkami, ktoré rodičia s deťmi maľujú a zdobia niekoľko dní pred Veľkou nocou. Kvitnúce konáre sú symbolom jarného prebúdzania sa prírody.
V Nemecku môžete nájsť maľovanými vajíčkami ozdobené aj celé stromy. Tieto stromy sa v nemčine nazývajú „Eierbaum“ alebo „Osterbaum“. Najznámejším ozdobeným stromom bola jabloň nachádzajúca sa v záhrade Volkera Krafta v Saalfelde v Durínsku, ktorá bola ozdobená 10 000 kusmi kraslíc. Strom bol takto vyzdobený do roku 2015, kedy väčšinu kraslíc majiteľ podaroval miestnemu múzeu.
Medzi dlhoročné tradície tu takisto patrí hľadanie veľkonočných vajíčok. Rodiny schovávajú vajíčka v parkoch, kde ich potom deti môžu „loviť“ počas rodinnej prechádzky, pričom súrodenci často súťažia, kto nájde viac vajec. Malým deťom sa pritom hovorí, že farebné vajíčka poskrýval veľkonočný zajačik ktorý symbolizuje veľkonočné sviatky.
V niektorých častiach Nemecka hľadaniu vajíčok predchádza na Veľký piatok zbieranie machu a kvetov v lese, z ktorých potom deti vytvárajú vo svojich záhradách veľkonočné hniezda. Na Veľkonočnú nedeľu sa schovávajú vajíčka či sladkosti práve do týchto postavených hniezd.
Jedlo je aj tu takisto dôležitou súčasťou Veľkej noci. Na Zelený štvrtok sa zvyčajne je niečo zelené, pripravujú sa studené omáčky, ktoré obsahujú čerstvé bylinky alebo polievky zo zeleru, petržlenu či póru s natvrdo uvereným vajíčkom. Počas Veľkonočnej nedele sa podáva pečené jahňacie mäso so špargľou, zemiakmi a šalátom, zemiakové knedle, koláč v tvare barančeka a iné tradičné nemecké torty či zákusky vrátane slávneho Schwarzwaldského koláča.
