Koniec klietkového chovu na Slovensku. Etický klam s príchuťou rizika?
Slovenské pulty prechádzajú menej nápadnou, no o to zásadnejšou zmenou. Hoci žiaden zákon doteraz nezakázal predaj vajec z klietkového chovu, ktoré tvorili 65 % predaja a boli najžiadanejšie, postupne z pultov miznú…
Ide o výsledok tlaku občianskych iniciatív a následných záväzkov najväčších zahraničných obchodných reťazcov, že po roku 2025 už nebudú predávať vajcia s označením „3“. Výnimkou sú slovenské obchodné siete, ako napr. COOP JEDNOTA, ktoré klietkové vajcia stále ponúkajú.
Táto zásadná zmena však prináša aj klamy a riziká, o ktorých spotrebiteľ často ani len netuší.
Nerovný boj na trhu
Slovenskí hydinári sa ocitli v neľahkej situácii. V priebehu rokov museli investovať milióny zo svojich vlastných zdrojov do prestavby hál z klietkových chovov na alternatívne welfare chovy. Naša spoločnosť NOVOGAL doposiaľ prestavala 60 % svojich hál.
„U nás už šiesty rok pokračujeme v prerábkach pôvodných hál s obohatenými klietkami na alternatívny systém chovu. Vybrali sme si voliériový spôsob ustajnenia, kde sa nosnice môžu voľne pohybovať v rámci poschodia i mimo neho. Vsadili sme na systém, na ktorý prechádza približne 90 % našich kolegov v Európskej únii,“ ozrejmuje Ing. Ladislav Birčák, riaditeľ NOVOGALU.
Kým my domáci producenti zápasíme s časom a financiami, do uvoľneného priestoru na pultoch sa tlačia lacné vajcia zo zahraničia, vrátane tých z tretích krajín.
Práve nerovnaké podmienky sú kľúčovým problémom: my domáci farmári musíme financovať náročné prestavby chovov a zároveň dodržiavať prísne pravidlá produkcie, zatiaľ čo lacný dovoz z krajín mimo EÚ obchádza prísne normy a zákony.
Riziko nekontrolovaného dovozu – etika a kvalita
Pri dovážaných vajciach narážame aj na vážny etický problém. Existuje totiž riziko, že pečiatky na škrupinách môžu byť zavádzajúce. Hrozí, že pôvodné číslo 3 (klietkový chov) bude v krajine pôvodu či u distribútora jednoducho prepečiatkované na číslo 2 (podstielkový welfare chov).
„V decembri boli vajcia označené trojkou, ktoré prichádzali zo zahraničia, a v januári budú označené dvojkou. Viete si to reálne predstaviť, že 90 %dovážaných vajec bude falošných? Vôbec nebudú alternatívne alebo klietkové, len tam bude vyrazená iná pečiatka. Vieme my toto vôbec reálne skontrolovať?“ pýta sa Ing. Birčák.
Spotrebiteľ, ktorý si pripláca za etickejšiu voľbu, tak môže byť oklamaný.
V konečnom dôsledku nielenže nevie v akých podmienkach nosnice skutočne žili, ale nemá žiadnu záruku ani o krmive, spôsobe uskladnenia, ako aj o preprave týchto vajec.
Príkladom je nedávny prípad z roku 2025, keď sa na Slovensko dostali pokazené a závadné vajcia.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR vtedy nariadila stiahnuť z pultov obchodov vajcia značky OVOSTAR, ktoré síce oficiálne pochádzali z Lotyška (pečiatka 3LV…), no s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ich pôvod bol z krajiny mimo EÚ, konkrétne z Ukrajiny. Inšpektori v nich objavili plesne, larvy hmyzu a cítili silný hnilobný zápach.
Tento prípad jasne ukazuje, že kým domáci producenti sú pod neustálym dohľadom, pri vajciach dovážaných cez sprostredkovateľov z tretích krajín môže byť ohrozené zdravie spotrebiteľov.
Slovenský kupujúci sa tak v dobrej viere v „etickejší nákup“ môže nevedomky vystaviť aj zdravotnému riziku z potravín, ktoré neprešli prísnym európskym sitom bezpečnosti.
Devíza, ktorú zahraničný kamión nedovezie – čerstvosť
Jedným z ďalších silných argumentov, prečo kupovať domácu produkciu, je rýchlosť, s akou sa vajce dostane k zákazníkovi. Tu slovenskí producenti nemajú konkurenciu.
„Výhodou slovenských vajec je ich čerstvosť. Vajcia zo slovenských fariem sú na pultoch obchodov do 24 hodín od znesenia,“ pripomína Ladislav Birčák.
Vajcia z dovozu strávia v kamiónoch tisíce kilometrov, čo negatívne ovplyvňuje nielen ich čerstvosť, ale zároveň aj uhlíkovú stopu (to je však už ďalšia problematika…).
