História vianočky
Vianočka je obľúbená okrem Slovenska aj v Česku, Nemecku a Rakúsku a jej korene siahajú až do stredoveku. Prvá zmienka o tomto „sladkom chlebe“ bola opísaná benediktínskym mníchom Jánom z Holešova v jeho publikácii v 15. storočí.
Názov vianočky je odvodený od samotného slova Vianoce a vo väčšine domácností je súčasťou týchto nádherných sviatkov. Avšak nie vždy sa vianočka volala vianočkou. Najskôr sa jej hovorilo húska alebo calta a v Čechách sa dodnes stretnete s názvami ako pletenica, pletenka, štricka či štrucla.
Zo začiatku vianočku vyrábali väčšinou zruční miestni pekári, no okolo 18. storočia sa už piekla aj v domácnostiach. Vianočiek sa pieklo toľko, koľko členov mala rodina, a to vrátane služobníctva. Zároveň sa piekla ešte jedna najväčšia vianočka, ktorá sa dávala na štedrovečerný stôl a ktorá sa na záver štedrovečernej večere rozkrájala. Bolo to preto, aby bola v novom roku bohatá úroda.
Zvykom bolo do štedrovečernej vianočky zapiecť mincu alebo hrášok. Kto ich našiel, tomu mali priniesť v budúcom roku šťastie.
Vianočka bola tradične na Vianoce darovávaná aj chudobným a hladným. Niekde z nej počas Štedrého večera dávali po kúsku aj dobytku, aby bol zdravý a neškodili mu zlé sily.
Symbolika pečenia a vrkočov
Upiecť vianočku nebolo jednoduché a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali zaistiť, že sa vianočka vydarí. Gazdiná mala miesiť cesto v bielej zástere a šatke, nesmela hovoriť a pri kysnutí cesta mala vyskakovať vysoko do výšky.
Zvláštny tvar a zapletenie cesta mali symbolizovať a pre kresťanov aj symbolizujú zavinutého Ježiška. Spôsobov zapletenia cesta je niekoľko. Tá pravá vianočka by sa ale mala skladať až z deviatich vrkočov. Základná je zo štyroch, ktoré predstavujú zem, slnko, vodu a vzduch. Ak chceme pripraviť pravú vianočku, tak na vrch základnej by sa mal položiť menší cop z troch vrkočov, ktoré symbolizujú rozum, vôľu a emócie. Následne použijeme ešte aj vrchný cop s dvomi „povrazmi“ predstavujúcimi lásku a múdrosť. Toto všetko nesie symboliku – privedenia ľudí bližšie k Bohu.
Aj vnútro vianočky má svoj význam. Hrozienka predstavujú Ježišove oči a ostatné ingrediencie sú darmi k jeho narodeniu.
Príprava vianočky
Vianočka sa pripravuje buď tradičná, t. j. kysnutá z kvásku, čo je pravdepodobne najčastejšia forma prípravy. Do cesta ide droždie, cukor, vajcia, mlieko, maslo, vanilkový cukor a štipka soli. Treba počítať s tým, že výroba kysnutej vianočky bude trvať približne 4 a pol hodiny.
Bohatšia a šťavnatejšia verzia je s tvarohom. Pri jej výrobe sa nepoužíva droždie, ale prášok do pečiva či iné prírodné kypridlá. Jej výroba je rýchlejšia ako pri klasickej kysnutej a vyžaduje si „iba“ dve hodiny času.
Vajíčka pritom zohrávajú v oboch prípadoch dôležitú úlohu, keďže sa pridávajú do cesta a tiež sa nimi potiera povrch vianočky, aby bola krásne lesklá.
Tradičná vianočka pečená na Vianoce obsahuje hrozienka namočené v rume, mandle, trochu citrónovej kôry a vanilkovú arómu. Hrozienka je možné v recepte zameniť za sušené brusnice či čerešne (tiež namočené v rume alebo aj v inom likéri) alebo nakrájané kandizované ovocie ako pomarančová kôra, marhule, ananás a pod. Povrch sa zdobí buď plátkami, alebo aj celými blanšírovanými mandľami. Po upečení a vychladnutí sa vianočka bohato posype cukrom.
